Ve středu Karviná a Senica

17.01.2010 / A tým

Postupem Sigmy Olomouc do další fáze Tipsport Cupu došlo ke změně v přípravě. Hanáci nejprve ve středu 20.1. odehrají na umělé trávě v Olomouci v 11.00 hodin přípravný duel s Karvinou a odpoledne od 16.00 hodin pak nastoupí proti slovenské Senici v Brněnských Ivanovicích. Čtvrtfinále Tipsport ligy Šest týmů z prvních míst jednotlivých skupin, Drážďany, Plzeň, Jablonec, Trenčín, Žilina, Olomouc a dva nejlepší z druhých míst Senica s Kladnem. To jsou týmy, které se dnes dostaly do losování dvojic pro čtvrtfinále Tipsport ligy. Středa 20.1. Praha Eden Drážďany – Plzeň 14.00 Kladno – Jablonec 16.30 Brno Trenčín – Žilina 14.00 Senica – Olomouc 16.00 Dnešní los rozhodl o tom, že proti Sigmě ve středu nastoupí FK Senica, aktuálně pátý tým Corgoň ligy. Senica byla druhá za Trenčínem ve skupině, která hrála v bratislavském Prievoze. Výsledky Senice ve skupině FK Senica - Vysočina Jihlava 1:0 FK Senica - AS Trenčín 1:2 FK Senica – Petržalka 3:0 Třiapadesátiletý trenér FK Senica Ladislav Hudec má v kádru brankáře Pavola Kamesche, který působil i v našem klubu. Českou kolonii tvoří v Senici Tomáš Čáp, Jiří Homola, Radek Sláma, Tomáš Vrťo a Petr Faldyna. Pavol Kamesh (94-95 B. Bystrica, 97-98 FC Košice, 99-00 Senec, 00-01 SK Sigma Olomouc, 01-05 Paralimni, 05-06 Paphos, 07-08 Trnava, 08-09 Lakatamia, 09- Senica) působí v Senici od léta 2009 a určitě si tohoto sympaťáka pamatujete z působení v našem klubu. Ve středu se možná postaví v dresu Senice proti Sigmě. Díky kouzlu internetu vám nabízíme rozhovor ze stránek www.zahorak.sk . Věřím, že slovenština nebude vadit. Najstarším a najskúsenejším mužom výberu trénera Ladislava Hudeca je 34-ročný gólman Pavol Kamesch. Svoju ligovú premiéru absolvoval medzi žrďami už ako 20-ročný v rodnej Banskej Bystrici, v sezóne 1997/1998 získal titul s 1. FC Košice, v drese ktorého odchytal po zranení Laca Molnára osem posledných zápasov majstrovskej sezóny. Potom pomohol Sencu k postupu do 1. ligy a pri Slnečných jazerách sa stal prvý raz klubovou brankárskou jednotkou. V sezóne 2000/2001 plnil rovnakú úlohu v Sigme Olomouc, s ktorou sa prebojoval až do finále Intertoto Cupu. Nasledujúcich šesť rokov strávil na Cypre, odkiaľ ho po sezóne 2005/2006 nechceli pustiť domov na Slovensko, keď sa s ním v klube AE Paphos postojačky lúčili plné tribúny jeho fanúšikov. Po návrate na Slovensko mu v Trnave ruže nezakvitli a svojím ďalším pôsobením v druholigovom cyperskom klube Lakatamia si len zbytočne pokazil krásne spomienky na túto ostrovnú krajinu. V lete 2009 po dvojročných peripetiách vážne rozmýšľal, že s futbalom nadobro skončí. Dnes je všetko inak - v drese nováčika Corgoň ligy prežíva tento 193 cm vysoký gólman svoju druhú futbalovú mladosť... Svoj prvý zahraničný angažmán ste získali v Olomouci v čase, keď Sigma patrila medzi absolútnu špičku českej ligy. Sezóna 2000/2001 patrí iste k tým najlepším vo vašej futbalovej kariére... „V Olomouci sa v tom čase zišli skvelí futbalisti, mojimi spoluhráčmi boli napr. Ujfaluši, Kováč, Rozehnal, Hapal, Vlček, Urbánek, Kobylík či Kučera, na ihrisku som mal pred sebou v podstate polovicu obrany vtedajšej českej reprezentácie. V európskom Intertoto Cupe sme sa prebojovali až do finále s Udinesse, odvetu v Taliansku sme hrali pred vypredaným 40-tisícovým hľadiskom, čo sa človeku navždy vryje do pamäti. Bol to jeden z tých silných emotívnych zážitkov, kvôli akým sa naozaj oplatí hrať futbal... V lige sme celú sezónu hrali o 2. miesto a účasť v Lige majstrov, celkom v závere nás však predbehla Slávia Praha. Napriek tomu, že som na konci sezóny stratil miesto v bránke Sigmy, na účinkovanie v Olomouci si veľmi rád spomínam.“ Nasledujúcich 5,5 roka ste strávili na Cypre - 4 sezóny ste odohrali v klube Enosis Paralimni, zvyšok v AE Paphos. Čim vás prekvapila cyperská liga? „Oproti českej mohla rozhodne horšiu úroveň, ale so slovenskou sa dala porovnať a navyše, z roka na rok jej úroveň rástla. Keď som prišiel do Paralimni, v klube sme boli len traja cudzinci, no o rok sme už boli piati a v ďalšej sezóne, keď Cyprus vstúpil do EÚ, mohli už kluby zamestnávať neobmedzený počet hráčov z Európskej únie, takže ich počet sa v každom klube rozrástol na 10-11 futbalistov. Dnes by som to už vôbec nenazval cyperskou ligou, veď na tamojších ihriskách sa preháňajú futbalisti z celej Európy i Afriky. Úroveň ligy neustále stúpa, takže nie náhodou sa v posledných dvoch rokoch cyperský majster prebojoval do skupinovej fázy Ligy majstrov. O takom niečom môžeme zatiaľ na Slovensku len snívať...“ Cyprus, rozdelený na tureckú a grécku časť, býval vždy plný emócií. Platilo to aj na fotbalových štadiónoch? „Našťastie, v čase môjho pôsobenia na ostrove už len na štadiónoch, s ničím negatívnym nikde inde som sa nikdy nestretol. Pravda je, že ľudia sú tam veľmi temperamentní, plní vášní a na zápasoch s tými najväčšími klubmi to býva vždy poriadne horúce. Keď som hrával za Paralimni, raz nám dokonca fanúšikovia súpera zapálili tribúnu a pred očami nám doslova horel štadión. Ale inak v pohode. Z Cypru mám zaujímavé zážitky, v žiadnom prípade neľutujem, že som tam odohral päť a pol sezóny.“ Čo vás potom viedlo k tomu, že ste sa vrátili na Slovensko? Nenapadlo vám niekedy, že by ste mohli na Cypre zostať natrvalo? „Nie, nikdy som nad tým neuvažoval. Som rodinný typ, nevedel by som si ani predstaviť, že by som mal žiť tak ďaleko od svojich rodičov, rodiny a priateľov a rovnako uvažuje aj moja manželka Dušana. Na Cypre sme boli už dosť dlho, dcérka Sofia začala v tom čase chodiť do škôlky, a tak sme si povedali, že je najvyšší čas vrátiť sa domov. Navyše, v Modre, odkiaľ pochádza moja manželka, sme začali stavať dom a povedal som si, že radšej na to dozriem osobne. Po návrate na Slovensko prejavil o moje služby Spartak Trnava, takže všetko vyzeralo ideálne.“ Vari nebolo? „Po mojom príchode do Trnavy sme hrali baráž o udržanie, odchytal som všetky zápasy a pomerne sa mi darilo. Potom však prišla jesenná časť a doteraz neviem prečo, či na nátlak vedenia alebo fanúšikov, sa nálada v klube voči mne úplne zmenila. Zrazu sa zoširoka rozoberal každý gól, každý môj zákrok a bolo len otázkou času, kedy v Spartaku skončím. Po trinástich odchytaných jesenných zápasoch sa tak napokon aj stalo...“ Práve vtedy ste však dostali atraktívnu ponuku z gréckeho prvoligového Levadiakusu. V Grécku ste v januári 2008 absolvovali dokonca testy a v klube boli s vami spokojní. Čo tento prestup vlastne zmarilo?“ „Všetko už bolo pripravené, v klube som sa zoznámil s výbornými podmienkami, ešte som si v duchu hovoril, že mám šťastie, dostať takú skvelú ponuku na záver kariéry... Bohužiaľ, hoci som do Trnavy prišiel ako voľný hráč, Spartak žiadal od Grékov nejaké peniaze a nastali rozpory. Dlho sa to ťahalo, a keď sa už kluby nakoniec dohodli na mojom hosťovaní, v Trnave sa zranili obaja náhradní brankári. Musel som teda zostať v Spartaku aj na jarnú časť, hoci som ju ako dvojka odsedel na lavičke. Cítil som, že v Trnave už nemám budúcnosť a že v lete musím odísť.“ Potom však nasledovala ešte jedna sezóna na Cypre - tentoraz v drese druholigovej Lakatamie. „To považujem za najväčší omyl mojej kariéry. Na návrat na Cyprus ma prehovorili istí moji známi, ktorí mali s týmto klubom určité plány - chceli ho odkúpiť a vybudovať v ňom aj futbalovú akadémiu, v ktorej mi sľubovali po skončení kariéry aj trénerskú prácu. Všetko však bolo inak. Klub bol taký zdevastovaný, že nakoniec aj moji známi od projektu odstúpili a ja som zostal 5 mesiacov bez výplaty. Dodnes sa s Lakatamiou, ktorá navyše vypadla aj z 2. ligy, súdim na arbitrážnom súde FIFA.“ Vieme, že za tie roky strávené na Cypre ste zvládli nielen angličtinu, ale aj gréčtinu... „Áno, dnes sa po grécky bežne dohovorím, a to je jedno z mojich najväčších plus z cyperského pôsobenia. Na Slovensku ovláda len málo ľudí gréčtinu a ktovie, možno to budem vedieť po skončení kariéry v živote nejako zužitkovať.“ Prenesme sa z Cypru konečne na Záhorie. Po trojgólových prehrách so Slovanom, Žilinou a Trnavou došlo v senickom tíme k pozitívnemu obratu, od 7. kola ste už v štyroch zápasoch vychytali nulu. V čom sú chlapci v obrannej línii teraz lepší ako na začiatku súťaže? „V prvých kolách sa na našich výkonoch prejavila nezohratosť. Naše nové mužstvo malo na prípravu len tri týždne a v podstate sa za pochodu dopĺňalo. Dnes máme úplne inú obranu ako na začiatku súťaže, prešli sme určitým vývojom a hľadaním optimálnych variantov. Myslím, že obranná fáza nám už funguje veľmi dobre.“ Skúsení brankári si dirigujú obranné rady, v tých má však Senica viacerých skúsených hráčov. Ako sa vám s nimi spolupracuje? „Výborne, nevidím tam žiaden problém. Určite patrí k mojim silnejším stránkam, že si viem spraviť pred sebou poriadok, keď treba, dokážem zvýšiť aj hlas, ale to všetko s dobrým úmyslom v záujme kolektívu a dobrých výsledkov. Zatiaľ to prináša svoje ovocie.“ Ako hodnotíte kolektív, v ktorom ste sa ocitli? „Po návrate z Cypru o mňa nebol veľký záujem a priznám sa, že som chcel s futbalom skončiť. Dnes môžem povedať, že prežívam druhú futbalovú mladosť, teším sa na každý zápas, tréning a na skvelú atmosféru v našej kabíne. Zatiaľ je vynikajúca a ja momentálne prežívam veľmi príjemné futbalové obdobie.“ V brankárskej branži platí, že dobrý brankár dozrieva ako víno... V čom je dnes Pavol Kamesch lepší, ako povedzme pred piatimi rokmi? „Na Slovensku to asi neplatí, pretože keď narátam Mira Hýlla, ktorý už trénuje v Petržalke brankárov, tak potom som v Corgoň lige najstarším a navyše jediným, ktorý má nad tridsať rokov. Na Slovensku, skrátka, starším hráčom žiadne ruže nekvitnú... Ak som dnes v niečom lepší, tak je to najmä väčšia psychická odolnosť a pohoda. Za tú môžem poďakovať najmä trénerovi Mirovi Mentelovi, ktorý má veľkú zásluhu na tom, že ma opäť začal baviť futbal. Počas posledných dvoch sezón som na tento povznášajúci pocit takmer celkom zabudol...“ Streda, 28 október 2009 zdroj: www.zahorak.sk